Závidím Vám zdravím ale verím hlavne sebe...dotiahnem to do šťastneho konca

Ahojtee.. prosím neberte to ako negatívny článok ja sa len potrebujem podeliť o moju skusenosť a názor...
Odjakživa som človek melancholik emotívny, introvert ale aj sangvinik energický a spoločenský. Poznáte to možno aj vy volajú vás kamaráti na diskotéku a vám sa strašne nechce kým som samú seba prehovorila tak to trvalo ale keď už som bola tam nechcelo sa mi z tade odísť keď sa bavíte zo super ľuďmi a ste na tom mieste už je to iné poviete si, ideme aj na budúce.. najhoršie v mojom prípade bolo "vykrochniť" sa z domu a premôcť neviem či to bola lenivosť alebo to pohodlie doma ale baviť sa treba.
Rada sa bavím a smejem sa stále na hocijakej capine kto mi čo povie strašne rada ale niekedy je to predsa len ťažko pokým nezistíte že ste chorí... Začalo sa to minulý rok v novembri doktorka ma poslala na sono štítnej žľazy a z nevinného 3cm uzlíka sa vykľul nádor. Pred Vianocami viete ako to je nikto, žiadny doktor by vas už nezobral a tak som išla až v januári špecialistovi na štítnu žľazu u nás čo sa tomu venuje (endokrinológ). Aj keď ešte nevedel mi povedať či je to zhubné ma poslal aby som išla hneď piatok do BA sa objednať na operáciu čím skôr to pôjde von tým lepšie na výsledky čakať nebudeme. Takto mi to povedal narovinu... Bola som tam s mamou ale ona čakala pri sestričke a keď som od doktora vyšla a zbadala som ju ako tam stojí rozplakala som sa, bol to ten prvý šok z toho že musím ísť na operáciu. Sestrička bola dokonca taká milá dala mojej mame telefónne číslo aby jej napísala sms ako sme piatok dopadli v BA... A tak v onkologickom ústave sv Alžbety ma objednali oficiálne až na 28.február, lenže v januári mali napísanú jednú pani na dva termíny kvôli menzesu a tak mi povedali, že zavolajú keď budú presne vedieť kedy sa dostaví.. to čakanie je na tom to najhoršie ...a nakoniec zavolali a operáciu som mala už za dva týždne 28.januára. Vtedy hneď mi aj povedali že je to rakovina ale je to 99,80% úplne liečiteľné. Všetko prebehlo dobre bez žiadnych komplikácii a po týždni som išla domov. Keď som išla na vyberanie stehov musela som sa objednať na liečbu jódom 11.marca som už bola znovu v BA presne týždeň. Štvrtok nám dali tabletku a ani sestričky sa k nám dva dni nemohli priblížiť pre stravu sme si chodili na chodbu pretože sme tie dva dni po podaní jódu žiarili rádioaktivitu ktorá je nebezpečná pre zdravého človeka...teraz som už doma ale ešte stále trochu izolovaná a väzňom vo vlastnom dome od každého sa musím ešte zo dva týždne držať v nevyhnutných prípadoch aspoň na dva metre a od detí ani nehovorím... Túto liečbu jódom mi povedali, že za 4 mesiace pôjdem znovu pretože jeho úlohou je vychytať všetky napadnuté bunky v tele teda ak medzi tým nepôjdem ešte na jednu operáciu nepáčia sa im tam ešte nejaké uzliny ale to sa uvidí ešte z vyšetrení ktoré mi robili... Musím povedať, že ta ich úroveň starostlivosti je na jedničku pracujú na 200% na všetkých oddeleniach a ďakujem im za všetko ako sa o nás sestričky a doktori starali a starajú.
Odkedy som doma každé ráno si dávam jednú tabletku hormónu euthyrox aj keď sa necítim vôbec chorá snažím sa myslieť pozitívne a smiať sa pretože bez toho by to nešlo a viete čo? Keď ubehnú tie 2-3 týždne mojej izolácie od ľudí pôjdem sa baviť pôjdem na moju milovanú zumbu ktorá ma vždy vedela dať to takej pohody ako nič na svete a pôjdem aj na diskotéku nenechám sa len tak zastrašiť. Pretože keď ste sami doma to myslenie sa niekedy nedá odkloniť od tých zlých vecí treba to zahnať a baviť sa ako sa len dá... aj keď nemám ešte nič vyhraté ,,Ja sa nedám!!" Nie som tu preto aby som to vzdala ale aby som vyhrala!!

Život je príliš krásny na to, aby sme sa oň dali obrať chorobou. (Petra Krempaská) toto je jedna žena o ktorej som raz čítala a ktorú postihol ešte horší osud ako mňa a nevzdáva sa požičala som si jej výrok...
Nechcem aby ma nikto ľutoval ani nič podobné ale v živote sú o mnoho dôležitejšie veci ako tie hlúposti ktoré denno denne dokážu ľudia riešiť...
..čo si oblečiem? nemám si čo obliecť a popri tom má plnú skriňu aj tak si musím niečo kúpiť aj keď to nepotrebujem
..aký make up si ráno nanesiem? ved je to uplne jednoduche stači špirala a ceruzka na obočie.. krásne ste rovnako či už s tieňmi alebo bez
..čoho sa najem? a popri tom mám plnú chladničku a neviem sa rozhodnuť či nátierka alebo syr
..čo budem piť? nemam coca colu ... no jeejda voda nám tečie veľa ľudí ani vodu nemá

Rada pozerám dokumenty a vždy mi niečo dajú do života...
Najšťastnejší ľudia ktorí žijú sa nachádzajú v tých najchudobnejších krajinách sveta pretože neriešia čo si oblečú, najedia sa s chleba lebo sú šťastní, že aspoň ten majú a sú radi že majú aspoň to 1euro na deň pracucujú od rána do večera a to aj deti. Robia to pre nás rozmaznaných ľudí ...chodia bosí po poliach pestujú pre nás ryžu a mnoho iného čo u nás nie je zem schopná urodiť, oberajú kokosy, dolujú drahokamy aby paničky boli šťastné... a majú zato čo? možno ani nie to 1€ a mi sa tu sťažujeme ako nám je zle ...

Nikdy som sa nesťažovala na nič a už vôbec nie na naše Slovensko. Som rada tam kde som a čo mám viacej nepotrebujem, niekedy si samozrejme kúpim tiež nejaké veci aj to sa mi museli velmi páčiť ale zase nie toľko veľa aby som mala oblečenie každé inej farby strihu a tvaru alebo 20 topánok či 10 kabeliek. Načo je to dobré .. mám 2 kabelky ktoré stále nosím 3-4 topánky zo pár tričiek pár riflí ktoré som si dokonca ani nekupovala a žijem... Môžem sama o sebe vyhlásiť že na tieto veci miniem o mnoho menej ako ktorýkoľvek chlap, ktorý o seba dbá.

Ak ste sa dostali až sem v čítaní tak vás obdivujem, pretože mi nemáme čas si už ani prečítať nejaký dlhší článok kde sa nenachádza niečo o kozmetike a handrách... :))

Zmyslom života je pochopiť aj ľudí okolo seba...

MAJTE SA PEKNE A TEŠTE SA ZO ŽIVOTA

♥